Lokalita

Žiadna iná turistická dedina z okolia Vysokých Tatier nemôže ponúknuť to, čo Ždiar.
Do najbližšieho lesa máte od 100 do 500 m, priamo v Ždiari máte možnosť uskutočniť niekoľko zaujímavých turistických vychádzok, v zime sa ponúka Ždiar ako jedno z najväčších lyžiarskych stredísk na Slovensku (viac ako 20 vlekov, väčšina aj s umelým zasnežovaním).

Pokiaľ ste k nám ešte nezavítali, skúste to pri plánovaní najbližšej dovolenky. Tieto stránky Vám ponúkajú iba náznak toho, čo všetko môžete v Ždiari skúsiť a zažiť. Čistý vzduch, nádherná príroda a hlavne ticho a kľud, to všetko sú atribúty, ktoré Vám určite zaručia tú najkrajšiu dovolenku na Slovensku.

Obec Ždiar a jej okolie patrí medzi významné prírodné, národopisné a architektonické skvosty Slovenska. Nachádza sa v nadmorskej výške 896 m n. m. a jej chotár v 820 - 2146 m n. m. Je orientovaný severne od mesta Poprad. Leží v Podtatranskej brázde a zo severu ju ohraničuje Spišská Magura, z východu Východné Tatry, zo západu štátna hranica s Poľskom, ktorá z Lysej Poľany smeruje na juh hore Bielovodskou dolinou a po Žabom hrebeni až na vrchol Rysov. Južné ohraničenie tvoria Vysoké a Belianske Tatry medzi Rysmi a Tatranskou Kotlinou. Dolinou preteká potok Biela. Susediacimi chotármi sú: zo severu chotár Malej Frankovej, Spišskej Belej a Osturne, zo západu Javoriny, z východu Lendaku a Jezerska. Väčšinu katastra pokrývajú lesy, odlesnená časť sa nachádza vo vyšších polohách. Celková rozloha katastra Ždiaru je 2733 ha.

Fauna

Na živočíšstvo danej oblasti má vplyv nadmorská výška a v nadväznosti na ňu výskyt potravy. Už spomínané rastlinné pásma majú vlastné živočíšne spoločenstvá a vnútri týchto živočíšne druhy.

V dolnom pásme, v ktorom sa nachádza obec, sa miešajú lesné, lúčne, pasienkové a poľné druhy živočíchov jednak s tými, čo sledujú človeka a jednak s tými, čo prenikajú do hôr zdola. V pásme lesov prevládajú lesné živočíchy, (srnec, jeleň, diviak, líška, rys, medveď, vlk, tetrov, hlucháň, veverice).

 Horná hranica lesa, ktorá kedysi siahala prirodzene o 100 až 200 m vyššie, bola umelo stlačená človekom tak, aby ustúpila holiam, lúkam a pasienkom, hlavne kvôli chovu oviec. Do pásma kosodreviny a limby vystupujú lesné živočíchy a až sem zostupujú subalpínske a alpínske živočíchy. V pásme alpských lúk a brál žijú napr. kamzíky, svište, orly, výry, hraboše.

Flóra

Pestrosť rastlinstva v oblasti Vysokých Tatier je daná klimatickými, geologickými, geomorfologickými a pedologickými podmienkami. Rôzny geologický podklad s odlišnými pôdnymi typmi, ktoré sa na ňom vytvorili, bohato členený reliéf s rozdielnou expozíciou, sklonom a hĺbkou pôdy, ako aj klimatické podmienky, ktoré sa značne menia od úpätia k vrcholom štítov, to všetko dalo predpoklady pre vznik rozmanitých rastlinných druhov a spoločenstiev. Podľa celkového vzhľadu a celkovej nadmorskej výšky môžeme rastlinstvo začleniť do 5 vegetačných stupňov.

V prvom submontánnom (podhorskom) stupni (do 800 m n. m.) sa nachádza poľnohospodárska pôda: lúky, oráčiny, pasienky a pod. Pôda je využívaná na pestovanie poľnohospodárskych plodín, rastú tu napr. snežienky, horce, púpavy, z drevín vŕby, smreky, javory, jarabiny.

Od 800 do 1550 m n. m. sa nachádza druhý montánny (horský) stupeň tvorený lesmi. Možno ho rozdeliť do dvoch podstupňov na montánny dolný a horný stupeň. Hlavnou drevinou v tomto stupni je smrek, nachádzajú sa tu i jedľa, javor, jarabina, v menšom množstve červený smrek či limba. Z rastlín tu môžeme nájsť napr. plamienok alpínsky, kamzičník rakúsky, prilbicu tuhú či čučoriedku obyčajnú.

 Tretí stupeň subalpínsky (podhôľny) (od 1550 až po 1800 m n. m.) sa podľa prevládajúcej dreviny nazýva aj stupňom kosodreviny. Čím je nadmorská výška vyššia, tým je kosodrevina nižšia a rozvoľnená. Popri nej tu rastú napr. zvonček alpínsky, jastrabík alpínsky, či plesnivec tatranský.

Štvrtý alpínsky stupeň (hôľny) (1800 - 2300 m n. m.) je tvorený väčšinou bylinnými porastami. Z drevín sa v tomto stupni nachádzajú už len drobné kríčky, hojne sú zastúpené kvety napr. horce, zvončeky a i. Vegetačné obdobie je obmedzené na 3 - 4 mesiace.

Od 2300 m n. m. sa nachádza piaty subniválny (vrcholový) stupeň. Jeho podstatnú časť tvoria skalné steny a sute, so skromnou bylinnou vegetáciou a sprevahou nižších rastlín - machorastov, ale najmä lišajníkov. Vegetácia vyšších, t.j. cievnatých rastlín, je obmedzená len na malý priestor (škáry, pukliny v skalných stenách a sutinách a rôzne plošinky).

© Copyright 2004 - 2009 Doktor Webster s.r.o. All Rights Reserved.