Letné aktivity

Prechádzky Ždiarom

1. Malý okruh obcou, 45 min.

Od zastávky SAD Ždiar - Tatra priamo hore hlavnou cestou asi 150 m. Odtiaľ doprava spojnicou do obce ku kostolu. Tu opäť doprava cestou medzi obytnými domami a nadol vedľa pohostinstva "Goral", nižšie vedľa budovy Obecného úradu až k miestu, kde sa obecná cesta spája s hlavnou cestou. Tu znova doprava a hlavnou cestou sa vrátime k východiskovému miestu na zastávku SAD Ždiar - Tatra.

2. Veľký okruh obcou, 1,30 hod.

Ako prechádzka č. 1 k benzínovej pumpe. Pokračujeme ďalej hlavnou cestou, ktorá sa mierne dvíha, a dôjdeme k ďalšej zastávke SAD Ždiar - Odbočka do obce. Aj my odbočíme a spojnicou zídeme do obce na obecnú cestu, ktorá sa tiahne celou obcou. Tu odbočíme doprava, môžme sa zastaviť v Turistickej informačnej kancelárii a pozrieť si v Galérii výstavu obrazov, poprípade získať ďalšie informácie o obci. Ďalej pokračujeme mierne klesajúc do centra obce ku kostolu a k obchodom s drobným tovarom, potravinami a zeleninou. Ďalej pokračujeme ako záver prechádzky č. 1 a k zastávke SAD Tatra.

3. Ždiar - Hotel Magura a späť, 45 min.

Od zastávky SAD Ždiar - Tatra šikmo doľava vedľa bývalej zotavovne Tatra pohodlnou asfaltovou cestou na ľavom brehu riečky Belá až na veľkú lúku a k hotelu Magura, 20 - 25 min. Návrat tou istou cestou.

4. Ždiar - Magurka a späť, 1.15 hod., výškový rozdiel 318 m

Od zastávky SAD Ždiar - Tatra doprava červenou značkou strmo hore cez cestu v obci. Začíname mierne vystupovať k Filipskému vrchu (1017 m), ktorý obchádzame zľava. Ďalej pokračujeme ku schátraným senníkom a pomedzi stromy na okraji lesa, potom sa skrútime doľava a čoskoro sa spojíme s modrou značkou na hrebeni Spišskej Magury. Sledujeme červenú i modrú značku asi 400 m pod Magurou (1198 m), kde červená značka začína schádzať na severnú stranu Spišskej Magury (45 min.). Návrat tou istou cestou.

Poldenné túry v okolí Ždiaru

1. Ždiar - Antošovský Vrch - hrebeň Spišskej Magury a späť, 2.15 hod., výškový rozdiel 275 m, ľahké

Od zastávky SAD Ždiar - Tatra hlavnou cestou spiatočným smerom do dolnej časti obce k zastávke SAD Ždiar - Galéria. Odtiaľ doľava pomedzi domy vedľa potoka hore podľa zelenej značky. Cez potok do dolinky a k lesíku. Pri prvej skupine domov sa skrútime doľava a vystúpime do časti Antošovský Vrch. Ďalej rovno pohodlnou vozovou cestou pod stráňou a vyššie okolo osamelých skupiniek ihličnatých stromov bez cesty poľom trocha strmšie hore na okraj lesa. Tu vpravo a okrajom lesa až potiaľ, kde sa spojíme so žltou značkou. Spoločne so zelenou a žltou značkou ku krížu na hrebeni Spišskej Magury (1,15 hod.). Späť tou istou cestou.

2. Ždiar - Bachledova Dolina - hrebeň Spišskej Magury a späť , 2.45 hod., výškový rozdiel 275 m, ľahké

Ako túra č. 1 a ďalej hlavnou cestou od zastávky SAD Ždiar - Galéria nadol až na dolný okraj obce a k zastávke SAD Bachledova Dolina (30 min.). Doľava žltou značkou okolo kríža ponad potok. Proti toku potoka až k sútoku dvoch potokov na začiatku miestnej časti Bachledova Dolina. Pri prvom domčeku za mostom doľava a mierne hore po brehu potoka až na koniec osady. Pri posledných domoch osady odbočíme vpravo a úvozovou cestou strmšie vystupujeme k vysokému ihličnatému lesu. Odtiaľ cez polia k ďalšiemu cípu lesa. Najskôr lesom na ďalšie polia, potom strminou priamo hore bez viditeľnej cesty k lesu. Zľava sa pripája zelená značka. Spolu s ňou vpravo okrajom lesa na hrebeň Spišskej Magury ku krížu (1,30 hod.). Návrat tou istou cestou.

3. Ždiar, Tatra - Lyžiarsky areál Strednica, okolo Hotela Magura, priemerné

Od autobusovej zastávky Ždiar Tatra ideme asfaltovou cestou až k Hotelu Magura. Pokračujeme zelenou značkou a minieme penzióny v Monkovej doline. Občerstviť sa môžme v bufete u Monkovcov. odtiaľ pokračujeme stále popri potoku lesnou cestičkou až dôjdeme na štart túry Náučného chodníka. Pokračujeme zelenou značkou doprava a prekročíme potok, ktorý bude po ľavej strane. Dostaneme sa na miesto zvané "Vtáčie turne", kedy po pravej strane sa nám týčia vysoké bralá. Hneď za nimi opúšťame lesnú cestu a ideme úzkym chodníčkom, ktorý bude stúpať vpravo do lesa a opúšťame postupne potok. Záverečné stúpanie lesným chodníkom nás vyvedie priamo ku vlekom v lyžiarskom areáli, kde mierne stúpajúc cez lúku sa dostaneme k autobusovej zastávke Ždiar - Strednica. Tu opäť máme možnosť doplniť stratené zásoby v Bufete pod Vidlou. Celé Belianske Tatry so svojimi dvoma najvyššími štítmi budú pred nami ako na dlani.
Odtiaľ môžme ešte prekrižovať hlavnú cestu a po náprotivnej lúke vyjsť ešte kúsok vyššie a celá obec bude pred nami v celej svojej dĺžke.
Ako návratovú cestu môžme zvoliť zo Strednice odbočkou piramo do obce na horný koniec a odtiaľ miestnou komunikáciou cez celú obec až k východiskovému bodu, alebo priamo po hlavnej ceste nadol.

AquaCity Poprad

• príjemné suché aj mokré všakovaké prostredia na Vás čakajú v neďalekom Poprade, určite ak máte voľný čas, neváhajte a navštívte AquaCity v Poprade, alebo aspoň prostredníctvo internetu na stránke http://www.aquacitypp.sk.

Túry v okolí Ždiaru

1. Veľká studená a Bielovodská dolina, ťažká trasa

farba turistickej značky: červená, modrá
výškový profil túry: Hrebienok-(1285 m) - Zbojnícka chata (1960 m) - Prielom (2288 m) - Litvorová kotlina (1580 m) - Lysá Poľana (966 m)

Bielovodská dolina je mnohými návštevníkmi Tatier považovaná za najfotogenickejšiu tatranskú dolinu, najmä v jesennom období. Trasa výstupu začína na Hrebienku nad vrcholovou stanicou pozemnej lanovky a pokračuje po červenej turistickej značke k rázcestiu nad Studeným potokom (20 min). V tomto bode prejdeme na na modrú značku a stúpame Veľkou studenou dolinou až k Zbojníckej chate (90-110min). Pokračujeme náročným výstupom do sedla Prielom (2288 m), ktorý trvá 60-80 minút a je najvyšším bodom túry. Zo sedla zostúpime pozdĺž Zamrznutého plesa, cez Litvorovú kotlinu do záveru Bielovodskej doliny (60-80 min), odkiaľ nasleduje už len mierne klesanie resp. dlhá rovinka až do koncového bodu túry, ktorým je autobusová zastávka na hraničnom prechode Lysá Poľana (120-180 min). Cesta autobusom späť do Ždiaru trvá približne 15 minút. Úsek trasy Zbojnícka chata - Lysá Poľana je od 1.11. do 15.6. uzavretý.
Údaje prebraté so súhlasom zo stránok www.tatry.sk

2. Náučný chodník Monkova dolina - Kopské sedlo

Chodník je otvorený z podnetu Združenia vlastníkov súkromných lesov a urbariátu obce Ždiar od 1. júla 1993 na časti predtým uzatvoreného turistického chodníka. Dôvodom jeho uzavretia v roku 1978 bolo úsile zlepšiť životné podmienky tunajšieho rastlinstva a živočíšstva, ktorému časté návštevy veľkého počtu turistov neprospievajú. Pre výraznejšie zmeny v stave prírodného prostredia je však 15 rokov prikrátke obdobie. Jazvy, ktoré človek zanechal, najmä vo veľmi citlivej vysokohorskej krajine sa zaceľujú veľmi zdĺhavo. Prosíme, aby ste na to pri Vašom pobyte v Belianskych Tatrách pamätali.

   Tento chodník prevádzkuje Združenie turizmu obce Ždiar. Po mnohých rokoch sa ho podarilo otvoriť a tak veríme, že podporíte zaplatením vstupného vo výške 30,- Sk jeho ďalší rozvoj. Pohyb po tomto náučnom chodníku je jednosmerný, z Monkovej doliny na Kopské sedlo
Vstup na tento chodník je možný iba po zaplatení vstupného, v mesiacoch júl - august je to od 6.00 hod, v mesiaci september od 7.00 hod. Skorším vstupom na túto lokalitu, ktorá je zaradená do piateho stupňa ochrany, porušujete ustanovenie §4 Všeobecne záväznej vyhlášky Krajského úradu v Prešove č. 1/1999 z 29. júna 1999 o Návštevnom poriadku Tatranského národného parku a vystavujete sa možnosti finančného postihu zo strany oprávnených orgánov.

Náučný chodník nie je dotovaný štátom a je udržiavaný výlučne svojpomocne brigádnicky. Náklady na materiál sú hradené z vybraného vstupného. V tomto roku sa podarilo postaviť prístrešok a oddychové lavičky.

Upozorňujeme návštevíkov Belianskych Tatier, že v tejto lokalite nie je povolená žiadna sprievodcovnská činnosť a každá ponuka zo strany "sprievodcov" na vrchol Ždiarskej vidly, Havrana, Hrebeň Belianskych Tatier alebo iné sú pokusy ako od Vás vylákať prostriedky a ešte sa vystavujete nebezpečiu postihu zo strany ochrancov za narušenia prísnej prírodnej rezervácie.

Adrenalínové športy

• Paragliding
• Rafting
• Parašutizmus

Paragliding

Ždiarske kopce a lúky ponúkajú začiatočníkom ideálne možnosti na pestovanie v poslednom čase veľmi sa rozvíjajúceho adrenalínového športu paraglidingu. Len z vtáčej perspektívy môžete vychutnať krásu Belianských Tatier a malebných údolí.
Trochu náročnejšie svahy sú len v 7 km vzdialenom Lendaku. Okrem toho sú pre profesionálov prístupné letecké koridory vo Vysokých Tatrách.
Text a foto: Ing. Štefan Kundla

Pltníctvo Dunajec

ČERVENÝ KLÁŠTOR-PIENINY - DUNAJEC

Hlavnou atrakciou tejto goralskej osady je splav rieky Dunajec na drevených pltiach. Trasa splavu je dlhá 8,5 km a vedie nádhernou scenériou národného parku Pieniny. Po ukončení plavby doporučujeme pešiu prechádzku Prielomom Dunajca, späť do Červeného Kláštora. Ďalšou atrakciou osady je kartuziánsky kláštor, založený v roku 1319 a v 18. storočí barokovo prestavaný. V interiéroch je múzeum lekárnictva a liečivých rastlín, naväzujúce na liečitelskú tradíciu kláštora a legendu o mníchovi Cypriánovi, ktorý bol členom rádu a autorom cenného stredovekého herbára.

Jaskyne

1. BELIANSKÁ JASKYŇA
2. DEMANOVSKÁ JASKYŇA SLOBODY
3. DEMANOVSKÁ ĽADOVÁ JASKYŇA
4. DOBŠINSKÁ ĽADOVÁ JASKYŇA
5. VAŽECKÁ JASKYŇA

 BELIANSKÁ JASKYŇA
Belianská jaskyňa sa nachádza v Tatranskej Kotline, približne 700 metrov nad centrálnym parkoviskom, v severnom svahu Kobylieho vrchu. K vstupu do jaskyne ktorý je v nadmorskej výške 890 m.n.m., vedie turistický chodník.

Belianská jaskyňa bola vytvorená v strednotriasových, guttensteinských vápencoch, dlhodobým vplyvom povrchovej vody prenikajúcej cez medzivrstvové a tektonické pukliny. Celková dlžka jaskyne je 1752 m, jej celkové prevýšenie 160 m. Vstup do jaskyne tvorí krivolaký tunel, ktorý ústi do úvodného dómu.
Odtiaľ trasa prehliadky, ktorá sa vyznačuje častým stúpaním a klesaním, pokračuje cez úzke tunely a štrbiny, ktoré ústia do jednotlivých jaskynných priestorov. Pozoruhodné sú najmä sintrové vodopády, stalagmity pripomínajúce pagody a sintrové jazierka. Vstupné časti jaskyne boli známe už zlatokopom z druhej polovice 18.storočia, ale napriek tomu jaskynné priestory zostali na dlhú dobu ľudským očiam neprístupné. Až v roku 1881 jaskyňu preskúmali a znovu objavili J.Husz a J.Britz.Malá časť jaskyne bola verejnosti sprístupnená už v roku 1882 a v roku 1896 tu bolo inštalované elektrické osvetlenie. V súčasnosti je z Belianskej jaskyne verejnosti prístupných 1135 m.
Otvorená denne, okrem pondelka.

 DEMANOVSKÁ JASKYŇA SLOBODY
Nachádza sa na pravej strane Demänovskej doliny, v severnej časti Národného parku Nízke Tatry. Vstup do jaskyne je v údolí Točište, 870 m.n.m. Jaskyňa bola vytvorená v strednotriasových gutensteinských vápencoch Križňanského príkrovu, pôsobením podzemného prúdenia riečky Demänovka a jej vtedajších prítokov.

Jaskyňa, ktorá je súčasťou rozsiahlého demänovského jaskynného systému, pozostáva zo štyroch vývojových úrovní. Jej celková dĺžka je 8400 m.
Jaskyňa bola objavená v roku 1921 A.Kralom a A.Mišurom. Jej objavenie výrazne ovplyvnilo a podporilo vývoj speleológie na celom Slovensku. Malá časť jaskyne bola sprístupnená verejnosti už v roku 1924, jej horná časť v rokoch 1931-33. Od roku 1933 jaskyňa slúži tiež pre účely speleoterapie. Súčasná, verejnosti prístupná dĺžka jaskyne je 1800m. Demänovská jaskyňa Slobody je najviac navštevovanu slovenskou jaskyňou a jednou z najkrajších jaskyň celej Európy.

 DEMANOVSKÁ ĽADOVÁ JASKYŇA
Nachádza sa na pravej strane Demänovskej doliny, v blízkosti Demänovskej jaskyne Slobody. Vstup do jaskyne leží v skalnom útese, zvanom Bašta, vo výške 840 m.n.m.
Jaskyňa bola vytvorená v strednotriasových gutensteinských vápencoch Križňanského príkrovu, pôsobením podzemného prúdenia riečky Demänovka v troch vývojových úrovniach. Reprezentuje pramennú časť pôvodného jaskynného systému. Celková dĺžka jaskyne je 1750 m. Ľadová výplň sa nachádza hlavne v spodnej časti jaskyne, hneď pri vstupe, kde klesá do hĺbky 40 - 50 m. Ďalej sa tu nachádzajú bizarné ľadové steny a iné útvary, ako aj množstvo stalagmitov a stalaktitov. Jaskyňa je známa od nepamäti, ale prvá písomná zmienka o jej existencii pochádza z roku 1229. Verjnosti bola jaskyňa sprístupnená v 80 tych rokoch 19. storočia a znovu otvorená v rokoch 1951-52 Súčasná sprístupnená dĺžka jaskyne je 650 m.

 DOBŠINSKÁ ĽADOVÁ JASKYŇA
Najväčšia ľadová jaskyňa na Slovensku, ktorá sa nachádza v Spišsko-Gemerskom Krase, v národnej prírodnej rezevácii Stratená. Vstup do jaskyne leží v severnej časti vrchu Duča v nadmorskej výške 971m.

Jaskyňa vznikla vo wettersteinských vápencoch strednéhotriasového Silického príkrovu, vplyvom pôsobenia podzemnej vody prítokov riecky Hnilec, pritekajúcej cez tektonické pukliny a porušené vrstvy. Celková dĺžka jaskyne je 1232 m, vertikálne prevýšenie 112 m. Jaskyňu objavil v roku 1870 E.Ruffini, za asistencie G.Langa, A.Megu a F.Fehéra. Od roku 1871 je prístupná verejnosti, pričom sprístupnených je 475m jej celkovej dĺžky. Dobšinská ľadová jaskyňa je spolu s krasovou Postojenskou jaskyňou (Slovinsko), najstaršou elektricky osvetlenou jaskyňou Európy.

 VAŽECKÁ JASKYŇA
Malá Jaskyňa ležiaca vo Važeckom krase na prieniku pohoria Kozie Chrbty a Liptovskej kotliny, na západnom okraji obce Važec.Vstup do jaskyne sa nachádza vo výške 784 m.n.m. Vznikla v strednotriasových gutensteinských vápencoch Bieleho Váhu, pôsobením podzemných vôd.
Priestor jaskyne zdobia početné stalagmity a sintrové jazierka. Vstup do jaskyne bol miestnym obyvateľom známy od nepamäti, celý jaskynný systém bol však preskúmaný až O.Husákom v roku 1922. Celková dĺžka rístupnej časti jaskyne je 235 m.

© Copyright 2004 - 2009 Doktor Webster s.r.o. All Rights Reserved.